Zavrieť ikona
Rozhovor pre časopis Úspešní manažéri | Milan a Tatiana Kovalančíkovci

Rozhovor pre časopis Úspešní manažéri | Milan a Tatiana Kovalančíkovci

Budujeme najlepšiu sieť predajní mobilných telefónov na Slovensku a vo svete

V tomto čísle UM vám prinášame rozhovor s MILANOM KOVALANČÍKOM, zakladateľom, majiteľom a generálnym riaditeľom spoločnosti Mobilonline, s.r.o., a jeho manželkou TATIANOU KOVALANČÍKOVOU, výkonnou a obchodnou riaditeľkou. Ich spoločnosť je špecialistom v oblasti predaja mobilných telefónov s najširším sortimentom tovaru a príslušenstva. Úzko spolupracujú s najrenomovanejšími dodávateľmi a výrobcami a ich sieť päťdesiatich predajní v súčasnosti pokrýva územie celého Slovenska od Bratislavy až po Michalovce. 

Aké boli vaše podnikateľské začiatky a kedy sa začal písať príbeh Mobilonline? 

Milan Kovalančík: Podnikať som začal v piatom ročníku vysokej školy, v roku 2000, keď som študoval odbor aplikovaná zoológia – poľovníctvo. Mal som v tom čase sľúbenú prácu, ale musel by som kvôli nej cestovať cez dva okresy každý deň a tá mzda nebola taká vysoká, aby ma to motivovalo. Začal som teda rozmýšľať, čo robiť. V tom čase som už mal za sebou skúsenosť s predajom bateriek do telefónov a sám som už jeden mobil mal, tak som začal uvažovať nad tým, že si otvorím vlastnú predajňu. Jeden môj dobrý kamarát v tom čase otvoril prvý obchod v Lučenci, ja som bol vtedy vo Zvolene a tam taký obchod nebol. Nečakal som dlho, vybavil som si živnosť a našiel svoj prvý priestor: maličkú predajničku v podchode s rozlohou možno šesť až sedem štvorcových metrov a škaredými, plechovými dverami, ktoré som musel fyzicky otvárať, aby bolo ľuďom jasné, že môžu prísť dnu (Úsmev). 

O živnosti som najprv rodičom nepovedal, lebo tí nikdy nepodnikali a vedel som, že by to celkom neschvaľovali. Povedal som im len to, že by som svoje peniaze uložené na mojej poistke, ktoré sa tam zbierali osemnásť rokov, chcel použiť na podnikanie. Moja maminka mi neisto povedala, že to nie je to najlepšie riešenie, ale zdôveril som sa aj babke a starkému, a babka ma podporila. Aj vďaka nim som kúpil prvý tovar a rozbehol predajňu.

Ľudia k nám chodili ako osy na med, lebo nič podobné v okolí nebolo. Bol to prvý bazár, kde sa dali kúpiť mobily a ich príslušenstvo. Mal som tam šesť telefónov, čo už samo osebe bola rarita, a neskôr som otvoril predajňu v Lučenci, kde pracoval môj brat. Potom mi ponúkli priestory v Banskej Bystrici a tak som mal tri predajne. Prevádzkovali sme aj internet café v Lučenci, o čo sa starala moja manželka Tatiana. Po narodení nášho syna sme prevádzku internet café predali a keď nastupoval do škôlky, založil som realitnú kanceláriu, kde pracovala manželka a otec. Celkom to fungovalo, ale keďže sme s otcom mali neskôr iné názory, tak som mu to prenechal a venoval sa čisto mobilom.

Do istej miery sa však realitám venujeme dodnes, keďže už od začiatku môjho podnikania sa snažím diverzifikovať. V minulosti sa nám do pozornosti dostala jedna bytovka, ktorá bola postavená, ale developeri ju nevedeli predať, tak prepadla banke. Tá mi dala v roku 2010 jedinú ponuku: vziať všetky byty alebo to nechať tak, tak som oslovil jedného známeho a spoločne sme tie byty kúpili. Z tých časov nám ešte zostalo osem bytov, ktoré prenajímame dodnes. Neskôr, v roku 2016, sme zrealizovali kúpu a rekonštrukciu ďalšej bytovky, z ktorej nám všetky byty zostali v osobnom vlastníctve a tie taktiež prenajímame. Dnes teda máme Mobilonline, čo je náš hlavný biznis, a peniaze navyše investujeme do nehnuteľností. Takto sme kúpili a zveľadili aj náš officový komplex v Lučenci. Je to naozaj krásna stavba, ktorú tvoria štyri budovy. Jedna slúži ako naše sídlo a zvyšné prenajímame. 

Presuňme sa do súčasnosti. Aké produkty a služby ponúka vaša firma dnes? 

Tatiana Kovalančíková: Máme veľmi široký záber. Predávame mobilné telefóny, všetko príslušenstvo k nim, všetky smart zariadenia, ktoré sa dajú s mobilnými telefónmi integrovať, služby operátora 4ky a okrajovo sa venujeme aj servisu. Okrajovo len preto, lebo pri servisovaní mobilov do celého procesu vstupuje obrovské množstvo nepredvídateľných aspektov. Mnohé telefóny sa po poškodení už nedajú opraviť: ak vám povedzme nefunguje slúchadlo, na prvý pohľad to možno vyzerá ako jednoduchá vec, ale skutočná príčina môže byť napríklad v tom, že vo vnútri telefónu je ohnutá základová doska. Jej oprava je taká drahá, že sa vám oplatí kúpiť radšej nový telefón. Takýchto situácií je približne 20% a preto sa servis nedá nastaviť tak, aby zákazníci neboli nikdy sklamaní. Z toho dôvodu ho robíme hlavne pre našich stálych, verných zákazníkov. Ako službu naviac poskytujeme výkup ako nových, tak aj starých, použitých mobilných telefónov. U nás je možné staré, poškodené, už nechcené doslova recyklovať. Prinesiete k nám starý telefón a za doplatok dostanete úplne nový, pričom my tie telefóny ďalej predávame a distribuujeme. O službu Recyklácia sa stará náš syn Damián a sme v tom totálna špička. 

MK: Veľkou devízou našich predajní je aj to, že sú zároveň aj našim skladom. Takmer všetok tovar, ktorý sa u nás dá kúpiť, v nich nájdete vystavený a okamžite k odberu. A keď sa niečo predá, náš systém automaticky každú predajňu zásobuje hneď na druhý deň ráno, aby bol všetok náš tovar stále dostupný. 

Milan a Tatiana Kovalančíkovci

Foto: Vladimír Veverka

Keďže pracujete spoločne, ako máte vo firme rozdelené funkcie?

MK: Ja mám na starosti vízie a smerovanie firmy, ako aj nastavovanie mesačných a ročných cieľov. To, kde sa firma bude nachádzať v budúcnosti, je moja práca. Snažím sa sledovať, kam sa hýbe trh, aby som vedel, ktorým smerom pohnúť celú našu firmu.

Ďalej mám na starosti obchod a marketing, kde máme veľmi šikovných ľudí. Nakoniec, mám na starosti aj projektové oddelenie, kde skúšame naše nové nápady – pilotné projekty. V rámci neho máme jedného projektového manažéra, jedného programátora, jedného technickoanalyticko-softwarového pracovníka a mňa, a spoločne pracujeme na tom, aby sme tieto novinky zaviedli. Napríklad, nedávno sme uviedli akciu na nové sklá, ktorá slúžila na to, aby sme do predajne dostali čo najviac zákazníkov. 

TK: Miňo je šéf, tá hlava, ktorá je hore, a ja som ten krk, ruky a nohy celého systému. Mám na starosti maloobchod – mám pod sebou nášho senior manažéra, manažérov našich predajní a samozrejme aj predajcov. Na centrále mám na starosti sklad, ekonomické oddelenie a oddelenie služieb pre zákazníkov, pod ktoré spadá naša infolinka a reklamácie. Vo firme je nás momentálne okolo stopäťdesiat – každý deň sa to mení, momentálne otvárame dve nové predajne a máme ľudí v zácviku.

Moja posledná funkcia, ktorej sa venujem, je spisovanie pracovných postupov alebo klobúkov. Je to už jedenásť rokov, čo pracujem u nás vo firme a nezačala som ako výkonný riaditeľ. Prešla som si v podstate každou pozíciou okrem programovania, obchodovania a marketingu, lebo v tom je živel môj manžel a nie je dobré, keď sú dvaja kohúti na jednom ihrisku (Úsmev). Preto mám skúsenosti a spisujem dohromady naše postupy, aby sa našim ľuďom po prijatí a zaškolení darilo čo najlepšie. 

Presuňme sa teda do oblasti personalistiky. Čo hľadáte v človeku, ktorý by u vás mal pracovať? 

MK: Pre mňa je základom to, aby ten človek bol čestný, pracovitý a pozitívny. To sú tri vlastnosti, ktoré keď náš pracovník má, dá sa s ním pracovať a počítať do budúcnosti. To, že je čestný, znamená, že neklame, neohovára a nekradne. Má v poriadku nielen svoj pracovný stôl, ale aj to, ako žije doma. Čestný človek je nastavený tak, aby pomáhal všetkým okolo seba, lebo vie, že sa mu to vždy vráti. Isteže, keď niekoho prijímate, neviete, aký je v súkromí a akú má povahu, ale za dva-tri mesiace vidíte, ako sa zapracoval do kolektívu. A ak je niekto úplne mimo našich hodnôt, kolektív ho ani neprijme.

To, že je pracovitý, znamená, že ho táto práca napĺňa. Sám sa chce učiť a keď sa ho niekto poprosí o niečo naviac, tak to rád urobí. A pozitívny znamená, že hľadá spôsoby, ako to ide, nie, ako to nejde. Ideálne, keď je náš človek ako poloplný pohár, do ktorého sa dá ešte niečo naliať. Teda je ochotný počúvať, učiť sa a rásť s firmou. 

TK: Do predajne hľadáme spolu s naším senior manažérom niekoho, kto spĺňa všetky tieto parametre. Po seminároch o personalistike v Škole manažmentu HCA viem, ako klásť tie správne otázky, a hlavne to, ako byť ticho, počúvať a dovoliť tomu človeku hovoriť. Sledujem aj to, či je ten človek naozaj s nami – môže sa stať, že ten človek sa vám na pohovore síce pozerá do očí, ale mysľou je niekde inde. Máme tiež prepracovaný dotazník so základnými otázkami, ktoré uchádzač vypĺňa, aby sme vedeli, či vôbec má zmysel ísť ďalej. Ak ho nevyplní alebo ho vyplní len čiastočne, asi nemá skutočný záujem. 

MK: Pred rokmi som vyberal ľudí ja a vedel som, že to má mnoho nedostatkov. Tak som si nad to sadol a spracoval náš prvý koncept výberu ľudí. Povedal som si, že to prvé, čo musím vedieť, je to, ako vyberajú iní. Napísal som si fiktívny životopis a poprihlasoval som sa do konkurencie a k rôznym veľkým hráčom. Niekde ma zobrali a niekde nie, ale všetko som si poctivo spísal a na základe toho som urobil náš prvý návod. Ten som stále vylepšoval a vylepšoval, až z neho bolo štyridsať strán. To bol náš prvý manuál na výber predajcov, v ktorom bolo všetko od posielania prvého mailu, cez vypĺňanie dotazníka na Profesii až po kladenie otázok. Túto schému sme dodnes zachovali: prvé kolo je dotazník na Profesii, druhé kolo je telefonický pohovor a tretie kolo je osobné stretnutie.

Milan a Tatiana Kovalančíkovci

Foto: Vladimír Veverka

Dobrí ľudia sú veľmi vzácni. Čo robíte preto, aby pracovali práve u vás? 

TK: V prvom rade si treba ujasniť, na čo presne toho človeka chcete. Na centrálu vyberáme ľudí až potom, čo máme úplne jasno v tom, čo ten človek bude robiť osem hodín denne, päť dní v týždni. Je veľmi zlé, ak má človek prácu len na dve hodiny a zvyšných šesť sa nudí, a najmä výkonní ľudia to znášajú veľmi ťažko.

Dobrých ľudí priťahuje profesionalita a tú im treba ukázať už počas výberového konania. Ako povedal môj manžel, prvý je dotazník, ktorý vypĺňajú dopredu, druhé kolo je telefonický pohovor a tretie je osobný pohovor. Pred jeho konaním dáme uchádzačovi prečítať tri dokumenty: prvým je Uvítací list, druhý je o tom, čo robí Mobilonline, čo sme dosiahli a kam sa chceme dostať. Tretím dokumentom je jeho náplň práce. Dobrý uchádzač si ju určite prečítal už na Profesii, ale je dobré, keď si to pozrie znovu, aby zistil, či tú prácu naozaj chce. V tom popise má napísaný produkt, teda výsledok práce, účel jeho pozície aj základné činnosti a procesy.

Profesionalitu chceme ukázať aj tým, ako to u nás vyzerá. Prednedávnom sme sa presťahovali do našej novej centrály a je to veľmi pekný priestor. Úmyselne robíme pohovory na úplne najvyššom poschodí, aby si uchádzači prešli celú budovu a videli, čo všetko u nás máme. Chceme, aby videli našu atmosféru, aby sa u nás cítili ako doma a videli, kde môžu pracovať. Ľudia nám našu budovu a atmosféru často chvália – z piatich ľudí, ktorých sme nedávno prijali, nám tri slečny povedali, že nás sledujú osobne aj na Facebooku a vidia, že žijeme ako rodina. A keď vám to na pohovore povie úplne neznámy človek, padne to veľmi dobre.

MK: Dohodol som sa s jedným známym tvorcom umeleckých videí z nášho regiónu, aby pre nás nakrútil video ako PR na nových zamestnancov. V tom videu vidno, ako naša budova vyzerá zvnútra aj zvonku, ako pracujeme, ako sa bavíme, a má to asi sedemdesiattisíc videní. Ľudia to naozaj dobre reflektujú. Budeme robiť aj ďalšie video, kde sa budeme našich zamestnancov pýtať, prečo sú v Mobilonline. Do tejto akcie chcem zapojiť aj našich predajcov v regióne, lebo väčšina našich ľudí pracuje na predajniach po celom Slovensku. Napríklad, cestou z Košíc som sa zastavil u nášho predajcu v Rožňave, ktorý je jeden z našich najlepších a pracuje u nás už šesť rokov. Pýtal som sa ho, prečo u nás pracuje a čo ho u nás drží. Povedal mi, že sa mu u nás páči, že ho bavia technológie, že si u nás môže povedať, čo chce, že mu pomôžeme, keď treba, a že tu fungujeme ako jeden tím. Jeho slová ma veľmi dojali a presne takýchto šikovných ľudí tu chceme mať. Firma bude len taká dobrá, aký bude dobrý jej priemerný zamestnanec, a preto chcem urobiť ďalšie reportážne video s našimi ľuďmi, ktoré k nám pritiahne viac skvelých kolegov. 

Milan a Tatiana Kovalančíkovci

Foto: Vladimír Veverka

Čo podľa vás definuje dobrého predajcu?

TK: Podľa mňa je to niekto, kto je stopercentne stotožnený so svojou prácou. A nesmie sa báť robiť! Musí vedieť, že táto práca naozaj nie je jednoduchá, teda aspoň zo začiatku, kým sa s ňou absolútne nezžije. Musí vedieť študovať, lebo každý mesiac je na trhu niečo nové a technológie sa rýchlo vyvíjajú. A hlavne, musí ho to tešiť. Ak by sa z práce netešil a len by chodil do roboty, ani jeho výsledky by nestáli za veľa.

Vďaka tomu, že máme už dlho zavedené presné, denné štatistiky, v každej sekunde presne vieme, ako na tom sme. Naši predajcovia vedia, že keď splnia svoj plán, posnažia sa a ešte ho prekročia, nielenže budú mať dobre zaplatené, ale budú aj veľmi chválení a vážení v očiach kolegov aj zákazníkov. Myslím to doslova: na niektorých predajniach máme dokonca také kolegyne, ktoré od zákazníkov dostávajú dezerty a kytice. Vedia svojim zákazníkom veľmi dobre poradiť a pomôcť.

Pre pozíciu predajcu sme tiež spracovali podrobné návody, ktoré majú zhruba stopäťdesiat strán. Tie musia ovládať na to, aby vedeli fungovať na predajni samostatne. Majú aj podporu svojho manažéra, ktorý je im vždy dostupný, aj keby zavolali o ôsmej večer. 

MK: Tieto návody sme spísali preto, lebo náš predajca nie je len predajca. Okrem toho balí a vykupuje tovar, rieši reklamácie, predáva služby operátora, radí ľuďom pri výbere a tak ďalej. V minulosti to u nás fungovalo tak, že „starý“ človek zaúčal nového, a to nebolo celkom optimálne. Starší kolega nemal výkon, lebo naň nemal čas a mladého k sebe pustiť nechcel, lebo sa bál, že mu pokazí štatistiku. Ten nový sa tak nevedel nič naučiť a keď sa aj naučil a niečo robil zle, tak sa vyhovoril, že ho to tak naučil ten starý. Preto sme prešli na systém písomného zaškoľovania a je to omnoho lepšie. 

TK: Pri zavádzaní zmien a návodov sa vždy pýtame našich predajcov, či im to pomáha a či v tom vidia prínos. Zistili sme, že tento nový kódex je pre nich naozaj užitočný, lebo v ňom vedia nájsť všetko. Vytvárali sme ho spoločne a niektoré sekcie si robili ľudia sami, keďže sa v tej práci vyznajú najlepšie. Ako hovoril Milan, po naučení tohto klobúka dostane človek test a kým ho nezloží, nemôže dostávať provízie, len základnú mzdu. Takto ho tlačíme, aby sa čo najskôr zaučil. Úplne nový človek trávi prvý skúšobný deň na predajni a len pozoruje, čo sa tam deje, aby vedel, čo tá práca naozaj obnáša. Večer potom volá mne alebo senior manažérovi, ako sa mu to páčilo a ja sa rozprávam s jeho kolegami o tom, ako sa prejavoval. 

Aby uspel, musí sa vyznať v telefónoch?

TK: Vôbec nie! Všetko sa dá naučiť. Ja v tom prvom telefonáte sledujem hlavne to, či je po prvom dni nadšený, alebo zničený, lebo to rozhoduje najviac. A tiež záleží na tom, či sa sám chce učiť. Preto sa ho vždy pýtam, čo si za ten prvý deň zapamätal, či sa do niečo zapojil, alebo len tak postával a podopieral regály. 

MK: Jediné, čo je potrebné, je prístup. Ak by sme aj mali predajňu s tým najlepším osvetlením, vybavením, umiestnením a tovarom, nefungovalo by to bez správnych ľudí. Dobrý predajca sa k tomu správa tak, akoby to všetko bolo jeho. Keď má tento prístup, tá predajňa ide ako čert.

Ako vašich zamestnancov motivujete? 

MK: V prvom rade tým, že cítia našu podporu. Našich predajcov si veľmi vážim, sú pre nás dôležití nielen ako pracovníci, ale aj ako ľudia. Sú zároveň naším marketingom – to, ako sú oblečení a vystrojení, aký majú poriadok na predajni a ako je vyložený tovar, závisí len od nich. Dnes máme už päťdesiat predajní a momentálne pracujeme na tom, aby boli všetky perfektné a jednotné. Či už zákazník príde do Bratislavy, Michaloviec alebo do Lučenca, privíta ho rovnaké logo, sortiment, dizajn a prístup.

Ďalším motivačným nástrojom sú súťaže. Na centrále máme dva skútre, ktoré môžu naši predajcovia vyhrať na tri mesiace, alebo súťažia o mobilný telefón. Chcem sa tiež poďakovať nášmu senior manažérovi, ktorý sa o nich stará, lebo bez neho by to nešlo. Ak by svoju prácu nerobil perfektne, tí predajcovia by ho zjedli. Robí to skvele aj preto, lebo svojich ľudí vedie k etickému správaniu: aby robili svoju prácu čestne, aby sa priznali, ak sa niečo nepodarí, nech to vieme čo najskôr vyriešiť. V každej predajni máme dvoch až troch predajcov, takže má naozaj veľa práce. 

Okrem predajcov a sortimentu je pri maloobchode iste dôležitá aj lokalita. Podľa čoho sa rozhodujete, kde otvoríte svoje predajne? 

MK: To je vždy moja práca. Je to otázka znalosti trhu a toho, ako sa správa. Všímam si, kde je v danom regióne spádová oblasť, aký je ten región silný, aká je tam konkurencia, a to vyhodnocujem oproti tomu, kde mi ponúkajú priestory. Tiež sa radím so známymi, ktorí majú predajne v okolí, aj s odborníkom na túto oblasť, s ktorým sme už za tie roky dobrí priatelia.

Naše predajne sú dnes väčšinou v hypermarketoch a obchodných domoch, lebo robiť to na námestiach už nemá efekt. Aj v nákupnom centre je niekedy možné stagnovať, ale väčšinou je to vinou majiteľa, ktorý nevymieňa slabších nájomníkov za lepších a kvalitnejších, a aj my dobrí potom stagnujeme spolu s nimi.

V Bratislave chceme v blízkej budúcnosti spustiť nový koncept veľkej predajne, ktorá bude zároveň slúžiť ako expresný expedičný sklad a bude garantovať vynikajúcu výhodu: dodanie tovaru do hodiny od objednávky. Tieto predajne nebudú v nákupných centrách, ale na križovatkách a otvorených priestranstvách, aby boli veľmi dobre dostupné. Keď to bude fungovať, rozbehneme tento koncept v Budapešti, vo Viedni a na celom svete. 

Veľa ste hovorili o štúdiu a vzdelávaní. Prečo naň kladiete taký dôraz a čo študujete vy? 

MK: Nad štúdiom som začal uvažovať pred tromi rokmi, keď som začal mať pocit, že ma firma prerástla a hľadal som riešenia, ako zaistiť, aby rástla naďalej. Začal som preto zamestnávať ľudí, o ktorých som si myslel, že sú veľmi šikovní, lebo som veril, že mi v tom budú vedieť pomôcť. Samozrejme, boli aj patrične drahí, no boli to ľudia, ktorí šli hlavne za svojimi cieľmi a veľmi sa nepozerali na ciele firmy. Tým pádom firme viac škodili ako pomáhali, lebo sa nechceli učiť, nechceli spoznávať procesy ani ľudí a keď niečo hore zmenili, nebola to inovácia, ale revolúcia. Toto sa nestalo iba raz, a tak som ich prepustil a bojoval sám. Začiatkom tohto roka bol za mnou Slavo Gibala zo Školy manažmentu HCA. Predstavil mi túto firmu a spočiatku som bol trochu skeptický, lebo vzdelávacích spoločností je mnoho, ale jeho pozitívny prístup sa mi páčil. Tak som si pozrel ich referencie, stránku aj Facebook, páčilo sa mi to a vyskúšal som si prvé školenie spolu s manželkou. Išli sme spoločne, lebo Taťku chcem zapájať do všetkého, čo robím. Mojou filozofiou je, že nechcem rásť iba ja, ale chcem, aby rástla aj ona, všetci naši zamestnanci a ľudia okolo nás.

Prvé školenie, seminár o produktivite, sa mi veľmi páčilo a bolo tam mnoho vecí, ktoré som už poznal a používal, aspoň okrajovo. Nepoužíval som však všetky a preto som dovtedy nevedel, prečo mi niektoré veci nefungujú. Mnoho situácií sa mi vyjasnilo a začalo mi dávať zmysel. Na prvom seminári som si kúpil všetkých desať kníh z edície Úspešní manažéri a čím viac som chodil na školenia a čítal, o to viac som sa menil. Sú to skvelé informácie, ktoré mi šetria čas a peniaze.

Dnes už nechcem ľudí, ktorí by boli veľmi drahí a premúdrelí, ale takých, ktorí sú naozaj s nami. Preto máme vo firme akadémiu, ktorá pozostáva z troch ročníkov. Prvý ročník je kniha Cesta ku šťastiu, ktorá je celá o zásadách a správnom prístupe k životu. Tento ročník je kľúčový, lebo chcem, aby ľudia vedeli, že bez čestnosti a etiky sa nepohneme nikam. Ku každej kapitole píšu vlastnú úvahu a má to veľmi dobré ohlasy. Druhý level akadémie bude kniha Kľúč k úspešnej firme, z ktorej som vybral asi 80% článkov a ku každému z nich práve píšem otázky. Kúpili sme tiež kameru a robíme prvé inštruktážne videá, aby sa im učilo veľmi ľahko. Tretí level budú vybrané semináre zo vzdelávacieho programu HCA Profesionál. Aj vďaka tomu, že túto technológiu zapracúvame, máme čas na seba a ľudia vidia, že mať systém a poriadok v práci sa vypláca. 

Milan a Tatiana Kovalančíkovci

Foto: Vladimír Veverka

Čo by ste odporúčali rodinným firmám, kde spolu pracujú manželia, aby sa im pracovalo tak dobre, ako vám? 

TK: Už sa ma to pýtali viacerí (Úsmev), ale pre mňa je to niečo prirodzené. Poviem to takto: svojho manžela rešpektujem a milujem ho. Tým, že sme spolu aj v práci, sa náš vzťah obohacuje, lebo si vieme povedať naozaj všetko. Nemáme pred sebou žiadne tajomstvá ani nič, čo by sme si nevedeli povedať. Miňo je ten vizionár a skvelá hlava a ja viem jeho vízie naplniť. Veľmi dobre sa dopĺňame. 

MK: Tým, že pracujeme v spoločnej práci a spoločne sa aj vzdelávame, obaja rastieme. A tým, že máme spoločné problémy, máme aj spoločné vízie, vďaka ktorým firma kvitne. Pre mňa je dôležité zapájať ju do všetkého, čo robím, aby sme to robili dvaja. Navzájom sa ťaháme: ja som ten štartér, ona je skvelý dokončovač. Je mi veľkou oporou a neviem si predstaviť nepracovať s niekým, koho milujem a mám ho rád. A ďalšou zásadou je nenechávať veci otvorené. Ak cítim, že chémia nefunguje alebo je tam niečo, čo nie je OK, tak to otvorene poviem a komunikujeme o tom. Ja sa nehádam ani so svojimi ľuďmi, nieto ešte s manželkou (Úsmev). Isteže, vždy sa môžeme rozprávať a komunikovať viac, ale neviem si predstaviť pracovať bez nej. 

Aké je vaše hlavné pracovné a životné motto? 

TK: Pre mňa je mottom robiť prácu dobre a kvalitne, lebo to jediné prináša človeku radosť. Milanovi som pri nástupe povedala, že ak ma táto práca bude baviť, tak pri nej zostanem, ale pokiaľ nie, tak ju robiť nechcem a nebudem (Úsmev). Prešla som si skoro všetkými pozíciami, vykladala som tovar, obsluhovala zákazníkov, aj robila manažérku predajne. A každá práca ma bavila iba vtedy, keď bola kvalitná a urobená poriadne. Takže dokončená, čestná práca je to hlavné.

MK: Moje motto? Kde je poriadok, nie sú potkany! (Smiech). To niekedy hovorím ľuďom, ktorým niečo nestačí povedať raz, vraj to takto hovorieval prezident Masaryk. Ale moje skutočné motto je asi fráza „Čo dáš, to dostaneš“. Snažím sa, aby som sa mal dobre ja, moja rodina, moji rodičia, všetci ľudia vo firme, naši zákazníci, susedia a ktokoľvek, kto je s nami. Chcem im pomôcť aj v súkromnom živote, ak chcú odo mňa radu. Chcem, aby všetko okolo mňa bolo v poriadku. A keď sa niečo pokazí, je to pre mňa ako zrkadlo, ktoré mi ukazuje, že ešte niečo nemám vyriešené správne a som v tom príliš hlboko ponorený.

Mojím mottom je aj podpora okolia. Napríklad, nedávno sme podporili coworkingové centrum v Lučenci, prispeli sme im na nájom aj nábytok, aby to do nášho mesta priťahovalo čo najviac tvorivých a dobrých ľudí. Ten najlepší študent, ktorý u nich pracoval, teraz ako devätnásťročný stredoškolák pracuje u nás – úžasný a šikovný človek, ktorý v takom mladom veku zarába cez deväťsto eur. Stará sa o náš Instagram, Facebook a recenzie a je úžasné sledovať, ako ľudia pri nás rastú a idú hore – ja som v jeho veku mal vodičák na traktor a valcoval som polia (Úsmev). 

Teším sa aj z toho, že sme v našom meste zasadili stromy, že rozvíjame okolie, že sme náš pozemok sprístupnili ľuďom, aby tam mohli parkovať a využívať ho, že tam pestujem ruže, že sa chystáme postaviť fontánu – to všetko bude slúžiť všetkým ľuďom, nielen nám. Spoločnosť Mobilonline bude mať dosah na celé mesto a región. Chcem ukázať, že my ako firma, my ako Kovalančíkovci, nie sme škroby, ktorí by škrečkovali peniaze pre seba, ale chceme pomôcť celému Slovensku. A tí najlepší, poďte k nám! Má to zmysel. Nielenže je tu krásne prostredie, ale aj skvelé vybavenie a žijeme tu tak, ako rodina, ktorá si pomáha. Kto to pochopí, má u nás dvere otvorené. Moje motto teda je, aby všetko okolo mňa kvitlo.

 

Zdroj: Úspešní manažéri | Foto: Vladimír Veverka