Rakottyayho smaltovňa na Rázusovej ulici patrí medzi známe orientačné body v meste. Aj keď už areál dlho neslúži pôvodnej funkcii, názov Smaltovňa používajú Lučenčania dodnes. A vyzerá, že ho používať ešte dlho budú. Chátrajúci priemyselný areál, ktorý bol svojho času jednou z najväčších pých priemyselného Novohradu, po rekonštrukcii ožíva v spojení s pôvodným menom. Výrobu však v širšom centre mesta postupne nahrádza Kreatívny priemysel. Cieľom investora je vytvoriť priestor a podmienky pre “ľudí s otvorenou hlavou”. Pestrá funkčná náplň (firemné sídlo, administratíva, coworking, reštaurácia, eventy…) postupne nachádza svoje miesto v komplikovanej stavebnej štruktúre.

Investora oslovil prístup ateliéru GutGut (na základe kvalitných realizácií v obdobne zložitom kontexte), ktorý zachováva pestrosť a rôznorodosť jednotlivých historických vrstiev. Výsledkom je integrácia dnešného aj minulého do celistvého a fungujúceho riešenia. 

Historický kontext

Rakúsko-uhorským vyrovnaním v roku 1867 sa monarchia zmenila na dualistický štát. V tomto období dochádza k významnému rozvoju a industrializácii mesta Lučenec, ktoré sa v priebehu 2. polovice 19. storočia stáva významným hospodárskym centrom horného Novohradu. Prvá manufaktúra tu vznikla v roku 1845. Nasledovala rýchla výstavba niekoľkých  ďalších priemyselných závodov, medzi ktoré pribudla v poslednej dekáde 19. storočia Rakottyaho smaltovňa na Rázusovej ulici. Začiatkom 20. storočia bol už Lučenec vďaka vzostupu ľahkého priemyslu šiestym najindustriálnejším mestom v Rakúsko-Uhorsku.

V roku 1892 postavil po boku staršej Sternlichtovej smaltovne továrnik Juraj Rakottyay "Prvú maďarskú smaltovňu Juraja Rakottyay a spoločníkov a. s.“ Rakottyayho továreň čoskoro prerástla svojho suseda, v roku 1910 zamestnávala vyše tisíc robotníkov. Závod, významný nielen v rámci regiónu, ale aj Rakúsko-Uhorska, exportoval smaltovaný riad do celej Európy. Pre Lučenec bol dôležitý ako významný zamestnávateľ, ale aj ako objekt, ktorý formoval identitu mesta. Charakteristická silueta dvojice tehlových budov sa stala ľahko zapamätateľným symbolom. Veľmi sľubné kontúry, ktoré lučenecký priemysel nadobudol koncom 19. storočia sa kvôli I. svetovej vojne čoskoro rozplynuli. Smaltovňa pokračovala vo výrobe ešte do štyridsiatych rokov minulého storočia, kedy produkciu smaltovaného riadu vystriedala výroba nábytku. Závod s novým názvom Mier bol v šesťdesiatych rokoch rozšírený. Medzi pôvodné tehlové budovy pribudol železobetónový skelet skladovej haly. Areál sa rozrástol aj v južnej časti o garáže s administratívou na poschodí. Výroba opäť ustala v 90. rokoch, kedy súkromní vlastníci nedokázali nadviazať na produkciu štátneho podniku.

V chátrajúcom areáli bolo odvtedy predstavených viacero investičných zámerov (napríklad obchodné centrum s podlahovou plochou 15 tisíc metrov štvorcových), ktoré však absolútne nerešpektovali historický odkaz miesta. Zmena nastala v roku 2017, kedy súčasný investor oslovil na základe predchádzajúcich referencií bratislavský ateliér GutGut.

Koncept a architektonické riešenie

Konverzia dvojice historických objektov smaltovne, aj jej neskorších dostavieb, je stále otvorený proces. V prvom (historicky najstaršom) tehlovom objekte vznikli firemné priestory a reštaurácia. Neskoršie pristavaná skladová hala si zachovala pôvodnú funkciu. Prízemie dvojpodlažného objektu, orientovaného do Ulice Martina Rázusa, našlo využitie ako otvorené coworkingové pracovisko, na poschodí vznikli nové kancelárie. V druhom pôvodnom objekte smaltovne vzniknú byty.

Dôležitým momentom bolo otvorenie areálu Smaltovne do ulice Martina Rázusa. Úzka, predná časť pozemku, smerujúca k centru mesta je po odstránení oplotenia voľne prístupná. Nové “námestíčko” vymedzuje krídlo novšej dvojpodlažnej budovy a historická fasáda pôvodného výrobného objektu. Otvorené priestranstvo slúži ako nárazníková zóna medzi ulicou a areálom Smaltovne. 

Architekti sa museli vysporiadať so zdvihnutou úrovňou podláh v historických objektoch smaltovne, ktoré boli prispôsobené výške zásobovacích rámp. Nové, široké betónové rampy, ktoré zároveň slúžia ako predpolie vstupu, umožnili využiť pôvodné stavebné otvory.

Prečítajte si viac na https://www.archinfo.sk/diela/obcianska-stavba/smaltovna-lucenec.html

Zdroj: portál archinfo.sk